Čo najviac ovplyvňuje cenu zlata?

Zlato je komodita, o ktorej sa diskutuje hneď v niekoľkých súvislostiach. Nie je to totiž komodita ako každá iná. A to najmä v tom, že historicky je spájaná s funkciou výmenného prostriedku a teda vystupovala ako mena.

V čase fungovania Breton-Woodského menového systému, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, bola cena zlata oficiálne pevne určená. Cena jednej trójskej unce zlata (31,1035 g) bola v tom čase stanovená na hodnote 35 amerických dolárov. Pádom Breton-Woodského menového systému sa cena zlata začala určovať na trhu a závisí preto od mnohých fundamentov. Pozrime sa na tie, ktoré cenu tohto drahého kovu ovplyvňujú relatívne najviac.

Dopyt – ponuka

Ako prvý fundament je možné uviesť klasické ekonomické pojmy dopyt a ponuka. Pri vplyve na cenu zlata majú však špecifické postavenie. Zlato tak, ako viaceré iné komodity je zdroj, ktorého zásoby sú obmedzené. V súčasnosti je ponuka daná predovšetkým množstvom zlata, ktoré je už vyťažené, nakoľko ročná ťažba nových zásob má len malý vplyv na zvyšovanie ponuky a jej objem dokonca posledné roky klesal. Dopyt po zlate má opačnú tendenciu a je teda rastúci. Dopyt a ponuka majú vplyv na cenu predovšetkým z dlhodobejšieho hľadiska.

Inflácia

Ďalším faktorom vplývajúcim na cenu zlata je inflácia. Vysoká inflácia znehodnocuje klasické meny a preto ľudia viac siahajú po investíciách do zlata, a tým tlačia na rast jeho ceny.

Monetárna politika centrálnych bánk

Centrálne banky určujú úrokové sadzby a rozhodujú tiež o objeme peňazí v obehu. Objem finančných prostriedkov v ekonomike vplýva na faktor, ktorý sme už spomenuli, a tým je inflácia. Preto platí, že expanzívna menová politika, čiže zvyšovanie objemu peňazí v obehu, vo všeobecnosti tlačí na znehodnotenie meny, infláciu, a teda aj zvýšený dopyt po zlate. Opakom je reštriktívna politika centrálnych bánk, ktorá pôsobí presne opačne. Na cenu zlata pôsobia aj spomínané úrokové sadzby. V období nízkych úrokových sadzieb hľadajú investori iné možnosti zhodnotenia, kde im ich prostriedky zarobia viac a tak siahajú napríklad aj po investíciách do komodít, kde samozrejme patrí aj zlato. A na záver je potrebné k centrálnym bankám a ich vplyvu na cenu zlata spomenúť ešte jeden dôležitý fakt. Centrálne banky držia značnú časť oficiálnych zlatých rezerv ako devízové rezervy krajiny. Potenciál ovplyvniť cenu zlata cez zvyšovanie, či znižovanie podielu zlatých rezerv centrálnych bánk tak rozhodne nie je záležitosť, na ktorú by sme mali zabudnúť.

Zlato ako „bezpečný prístav“

Zlato je často označované ako „bezpečný prístav“ v časoch neistoty na trhoch. V turbulentných časoch neistého ekonomického vývoja a počas krízy je tak práve zlato investícia, ktorá sa označuje za bezpečnú. Rastu ceny zlata môžu pomôcť aj nepriaznivé šoky na trhoch, kedy jeho cena môže relatívne rýchlo vyletieť nahor. Zväčša je tento prudký rast nasledovaný korekciou, kedy zlato časť svojich ziskov stratí, avšak neistota na trhoch je aj napriek tomu dôležitý faktor potrebný sledovať.

Šperky, či priemyselné použitie zlata

Zlato nie je len čistá investícia, ale je využívané aj v reálnom živote. Jednak ide o použitie v oblasti klenotníctva, ale aj v technologickej oblasti. V oblasti klenotníctva ide o spojenie „krásy a úžitku“, nakoľko spája investovanie do komodity, ktoré nestráca v čase hodnotu s okrasným požitím vo forme šperkov. Pre priemyselné použitie je zlato taktiež zaujímavá komodita a to pre jeho vlastnosti ako napríklad vysoká tepelná a elektrická vodivosť, či veľmi dobrá odolnosť voči korózii. Dopyt po šperkoch, či rozvoj priemyselných oblastí tak tlačia na zvýšený dopyt po zlate a tak aj na rast jeho ceny.

Spomenuté fundamenty samozrejme nie sú všetky, ktoré majú na cenu zlata vplyv. Je ich viac a to počnúc vývojom kurzu dolára a končiac čistými špekuláciami, ktorých jediným cieľom je na raste či poklese zlata zarobiť. Vystihnúť a pomenovať úplne všetky je však nemožné a nie je to ani cieľom. Ako pri iných investíciách, tak aj pri zlate sa treba zamerať na to najpodstatnejšie. Príliš veľa informácií s minimálnou vypovedacou schopnosťou totiž často môže mať opačný efekt. Investorovi nepomôžu, ale pri rozhodovaní skôr uškodia.