Prečo Čína považuje zlato za nákup storočia?

Prečo Čína považuje zlato za nákup storočia?

Mlsajte zdravo - susenemaso.sk

Ak sa hovorí o trhu so zlatom, tak práve Čína vďaka jej devízovým rezervám predstavuje impozantnú kúpnu silu a stavia ju do pozície veľkého hráča na trhu so zlatom.

Začnime s niekoľkými veľkými, avšak stráviteľnými číslami:

  • Veľkosť čínskych devízových rezerv = 3 950 000 000 000 dolárov
  • Celkové svetové rezervy zlata sú o veľkosti 31 866 ton a pri cene 1220 dolárov za trójsku uncu zlata majú hodnotu 1 250 000 000 000 dolárov
  • Hodnota amerických štátnych dlhopisov držaných Čínou vo svojich devízových rezervách má hodnotu 1 280 000 000 000 dolárov
  • Veľkosť zlatých rezerv USA o veľkosti 8 133 ton pri cene 1220 dolárov za trójsku uncu má hodnotu 319 000 000 000 dolárov

Poďme sa teraz ponoriť do toho, čo tieto čísla môžu znamenať pre priemerného vlastníka zlata:

Pri príležitosti zahájenia Shanghai International Gold Exchange, ktorý sa konal dňa 19. septembra, Zhou Xiaochuan, guvernér čínskej ľudovej banky (People’s Bank of China) reflektoval pohľad jeho krajiny na zlato slovami:

“Trh so zlatom je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou finančného trhu v Číne. Momentálne sme najväčším producentom, rovnako ako najväčším dovozcom a spotrebiteľom zlata na svete. Čínska ľudová banka bude aj naďalej podporovať udržateľný rast a zdravý vývoj čínskeho trhu so zlatom.”

“Viete si predstaviť,” pýta sa Koos Jansen, holandský expert na čínsky trh so zlatom,

“ Maria Draghiho alebo Janet Yellenovú zúčastňujúc sa na otváracom ceremoniále burzy so zlatom vo Frankfurte alebo New Yorku hovoriť o význame zlata?”
Ak sa hovorí o trhu so zlatom, tak práve Čína je krajinou, ktorá v tomto smere dokáže viac než rozhýbať ľady. Vďaka jej devízovým rezervám, ktoré sú vo výške skoro štyroch biliónov amerických dolárov, predstavuje impozantnú kúpnu silu Číny a stavia ju do pozície veľkého hráča na trhu so zlatom.

Prečo je kúpna sila Číny taká impozantná? Vezmime na zreteľ nasledovné úvahy:

  • Čína by dokázala odkúpiť zlaté rezervy Spojených štátov amerických (8 133 ton zlata) použitím iba 8 percent svojich devízových rezerv
  • Čína by dokonca mohla odkúpiť celkové svetové rezervy zlata (31 866 ton) využitím 32 percent svojich devízových rezerv
  • Vedela by odkúpiť všetko zlato uložené do fondov obchodovaných na burze (jedná sa približne o 1 750 ton) a využiť menej ako 2 percentá zo svojich devízových rezerv
  • Pri cene 4 700 dolárov za trójsku uncu by hodnota svetových rezerv zlata zodpovedala výške celkových devízových rezerv Číny, čo sú zhruba už spomínané 4 bilióny amerických dolárov
  • Inak povedané, Čína by si mohla dovoliť zaplatiť dvojnásobok súčasnej ceny za celkové svetové rezervy zlata a ešte by jej zostalo k dispozícii 1,5 bilióna amerických dolárov v devízových rezervách
  • Čína obsadzuje prvú priečku na zozname svetových devízových podielov, Spojené štáty americké s devízovými rezervami vo výške 133 miliárd dolárov sa nachádzajú na trinástej pozícii a ak by chceli ohroziť pozíciu Číny, tak by museli nejakým spôsobom nadhodnotiť svojich 319 miliárd dolárov v zlatých rezervách na hodnotu takmer štyroch biliónov dolárov alebo zvýšiť cenu zlata na takmer 15 300 dolárov za trójsku uncu

Tieto čísla sú viac než ohromujúce. A pre tých, ktorí nie sú oboznámení s masívnym rozsahom chaosu v oblasti menovej politiky, s ktorým sú centrálne banky sveta v konfrontácii, sa môžu tieto čísla javiť ako neuveriteľné.

Jadrom celého javu, keď sa pozrieme na priepasť medzi oficiálnym sektorom obchodovania so zlatom a výškou čínskych devízových rezerv, je výrazné podhodnotenie zlata pri súčasnej trhovej cene. Spomínanú nerovnováhu sa pravdepodobne nepodarí vyriešiť prostredníctvom ďalšej ťažby zlata a ani ambicióznym, avšak najmenej pravdepodobným návrhom na preskupenie, respektíve redistribúciu medzinárodných rezerv zlata. S najväčšou pravdepodobnosťou však nastane výrazná úprava trhovej ceny zlata, ktorá zasiahne trhy postupne alebo nárazovo. Vzniknutá disproporcia na trhu sa dokonca môže vďaka fungovaniu síl trhovému mechanizmu sama upraviť bez bolestivých následkov. Existuje aj domnienka, že Čína, ako horlivý obhajca zlata, mohla tento plán procesu ozdravovania trhu odštartovať vlastnými prostriedkami.

V tomto procese ozdravovania trhu súčasný menový režim, s dolárom na maxime, bude kolísať dovtedy, kým nenastane šok na trhu. Niektorí vidia v neustálych výkyvoch pozitíva, iní zase vnímajú toto kolísanie ako sud s pušným prachom. Napríklad počas posledných mesiacov, niektoré rozvíjajúce krajiny boli postihnuté prudkými korekciami vo svojich menách v dôsledku inštitúcií, ktoré uvoľnili obrovské dolárové operácie typu „carry trade” – čo je proces, ktorý momentálne prebieha. Škody, ktoré boli spôsobené týmito krokmi, slúžia ako príklad problému prílišnej dôvery v dolár.

Správa národných devízových rezerv sa veľmi neodlišuje od správy osobného investičného portfólia, keďže aj v prípade národných rezerv ma nezastupiteľnú úlohu diverzifikácia. Výsledkom diverzifikácie portfólia národných centrálnych bánk je zvýšenie zásob zlata a tento trend bude mať pravdepodobne progresívny charakter. Čína, ako to už spomínal guvernér Čínskej ľudovej banky Zhou Xiaochuan, sa nachádza v čele pretekov v získavaní fyzického zlata, čo potvrdzuje aj fakt, že Čína už začala so zvyšovaním oficiálnych zásob zlata a dokonca podporuje svojich občanov v oblasti importu drahých kovov.

V roku 2009 (viď graf), podľa oficiálnych vyhlásení čínskej vlády, mala krajina zlaté rezervy v objeme 1059 ton. Súčasná úroveň zásob zlata Číny je štátnym tajomstvom, ale niektorí analytici na trhu so zlatom tvrdia, že od roku 2009 Čína svoje zlaté rezervy minimálne zdvojnásobila a podľa posledných odhadov ich môže mať okolo 5000 ton. Ak trh so zlatom momentálne hľadá nejaký impulz, ktorý by ho prebral z letargie, tak vyhlásenie čínskej vlády ohľadom výrazného nárastu ich rezerv zlata by mohlo v pohode stačiť.

Graf ceny zlata

Podľa môjho názoru by Čína vymenila v momente svoje devízové rezervy za svetové zásoby zlata a predstavuje veľkého kupujúceho na trhu so zlatom, ktorý nemá konkurenciu.

Jeff Clark, skúsený analytik z Casey Research, celú situáciu rekapituluje nasledovne:
„Číňania rozmýšľajú o zlate inak, keďže ho vnímajú v kontexte jeho úlohy v celej histórii, a tým prekonávajú názory západných ekonómov, ktorí označujú fyzické zlato ako zastaraný prežitok z minulosti. Číňania naopak skupujú zlato kvôli príprave na pravdepodobný nový monetárny poriadok a nie v snahe, aby ho za zisk obchodovali na trhu.“

Ing. Peter Katocs
Zdroj: http://www.usagold.com