Historický vývoj ceny zlata

Zlato malo v minulosti zaujímavý vývoj. A scenár bude pravdepodobne taký istý aj v budúcnosti. Keďže podobne ako ekonomiky, aj komodity sa pohybujú v určitých cykloch. Jeho význam sa uplatňujeme najmä vtedy, keď v ekonomike vzniká napätie. Spoločnosti stagnujú. Prípadne vznikne konflikt, vojna.

1971 á la zlatý maratón

Richard Nixon, kedysi americký prezident, zrušil vymeniteľnosť dolára za zlato. V roku 1971. Bolo to najmä kvôli tomu, že sa zlato nestíhalo vyrábať vo veľkom, teda nedokázalo pokryť hodnotu peňazí. Alebo hodnotu všetkých tovarov a služieb, ktoré sa vyrobili. Tým pádom sa cesty zlata a dolára rozišli.

Automaticky nastali obavy, čo bude s dolárom a ľudia začali premieňať svoje úspory na zlato. Ktoré si nakoniec z vtedajšej pár stoeurovej hodnoty „odnieslo viac.“ A scenár dolára pripomínal tragédiu, keď americká bankovka stratila za tento čas dodnes až 60 % svojej hodnoty. Čo je veľmi veľa.

Zároveň tu môžeme vidieť vzájomnú opačnú koreláciu – čím viac zelená bankovka oslabovala, tým viac zlato naberalo na hodnote a naopak.

Ropa priložila ruku k dielu

Ropné šoky a ich o poveď v podobe progresu zlata. Rok 1 973 – OPEC (kartel krajín vyvážajúcich ropu), zámerne znížil ťažbu ropy o 5 %, v dôsledku čoho „vystrelila“ ropa nahor a zlato spolu s ňou. Plus ako bonus Nixonov šok a spomínané krytie dlho existujúcej americkej bankovky za cenný žltý kov.

Dolár začal rapídne strácať, ropa so zlatom postupne „profitovali“. Cena zlata sa pohybovala v tom čase iba okolo 15 dolárov za jednu uncu a výskok na 35 $ znamenal viac ako 200 %-ný nárast.

Rok 1 979

Strach panoval i naďalej. Konflikt medzi Iránom a Irakom „naberal na obrátkach.“ Znížilo sa množstvo vyvážanej ropy do sveta z týchto dvoch krajín a zavládla panika ohľadom tejto horľaviny. Cena ropy a zlata išla opäť smerom nahor – zlato na 850 dolárov (čo predstavovalo z predošlých 35 dolárov enormný nárast).

V roku 1 985 už nasledoval pokles, konkrétne na 300 $ za uncu. Písal sa rok 1 985 a Saudská Arábia pristúpila do OPECu, čím prisľúbila, že sa bude so svojimi zásobami ropy deliť s ostatkom sveta. Zvýšenie svetových zásob ropy spôsobilo pokles jej ceny. A spolu s ňou aj pokles ceny zlata. K spomínanej hranici 300 $. Súčasná hodnota ceny zlata je približne 1 200 dolárov.

Kríza číslo 1

2000 – 2001. Nepríjemný degres hospodárstiev odštartoval po niekoľkých rokoch prosperity rok 2000. Konkrétne po ôsmich. V posledných rokoch deväťdesiatych prišla počítačová éra, ktorá bola atraktívna investíciami do informačných spoločností. Rozmach bol veľký, dokonca až priveľký, pretože internet bol ešte len na svojom začiatku.

V roku 2000 vznikla takzvaná dot-com bublina, pričom nafúkla bublinu s týmito IT spoločnosťami, praskla a zobrala so sebou priemerne polovicu hodnoty akcií spoločností. Celosvetovo.

Zlato sa samozrejme činilo a jeho „odpoveďou“ bolo zvýšenie ceny z hladiny 250 dolárov na na viac ako 340 dolárov, čo predstavuje nárast o 36 %. Čo je zaujímavé, tento nárast vznikol ešte pred samotnou krízou, teda podľa môjho názoru už vtedy graf zlata jasne vypovedal o prichádzajúcej kríze – ktorá našťastie netrvala dlho.

Kríza číslo 2

2009 – 2011. Zapríčinená Amerikou. Označovaná ako hypotekárna kríza.

Väčšina amerických občanov mala napožičiavané. Samozrejme, vo veľkom. Vznikli bezúčelové úvery, minimálne 1 úver pripadajúci na rodinu sa splácal úverom a takto to ďalej nemohlo fungovať.

A čo viac, pri poskytovaní úverov sa neprihliadalo ani na finančnú situáciu klienta. Výsledok bol „nečakaný“ a splátka záväzku sa riešila vznikom nového záväzku.

Keď sa prišlo na to, že „soudruzi někde udělali chybu“ a dlžníci banke nedokázali vrátiť požičanú sumu peňazí plus úrok, vznikla kríza. Dokonca niekedy nebolo v silách klientov splatiť iba samotný úrok.

Ešte pred jej vznikom si banky uvedomili, že týchto hypoték sa je potrebné zbaviť, čo sa snažili vyriešiť ich „výhodným predajom“ medzi sebou,

Keď sa informácie prevalili, bublina praskla. Vznikla obrovská nedôvera voči ekonomike, prestávalo sa veriť peniazom. A akcie korporácií nazreli približne na polovicu svojich hodnôt. Zlato samozrejme rástlo. Z viac ako 800 dolárov sa počas celej krízy vyšplhalo na viac ako 1 908 dolárov, ktoré zlato stálo. Zaujímavé zhodnotenie, nie?