Iracionalita pri finančných rozhodnutiach sa týka všetkých príjmových skupín. Nezáleží, koľko peňazí sa komu objavuje na účte.
Či je to 500 alebo 5000 eur mesačne, každý má (v rámci možností) na výber medzi rozumným a nerozumným využitím týchto prostriedkov. Nepredstavujem si, že teraz budú ľudia unavení po celom dni v práci po večeroch študovať skriptá z ekonómie a financií. Nie. Stačilo by iba trénovať spôsob, akým sa rozhodujeme.
Úprimne. Koľko času človek strávi už len výberom obyčajného mobilného telefónu? Čítame recenzie, radíme sa s priateľmi a lustrujeme všetky možné porovnávače cien. Pritom je to len obyčajná vec, ktorá v zásade nemá výrazný dopad na kvalitu života.
Veci by vyzerali úplne inak, ak by sme rovnakým spôsobom premýšľali aj o financiách. Či už ide o založenie účtu v banke, investovanie, výber najvhodnejšieho úveru, mali by sme si klásť správne otázky a hľadať správne odpovede. Na začiatok bude stačiť týchto desať:
- Vyrieši mi vybraný produkt/služba problém, ktorý mám a prinesie mi to, čo potrebujem?
- K čomu sa zaviažem?
- K čomu sa zaviaže druhá strana?
- Poznám všetky riziká a som ochotná/ý ich podstúpiť?
- Mám zmapované všetky poplatky?
- Čoho sa vzdám a čo získam?
- Poskytuje túto produkt/službu ešte niekto ďalší?
- V čom sa ponuky od seba odlišujú?
- Prečo je konkrétna ponuka pre mňa najlepšia?
- Mám dostatok kvalitných zdrojov informácií? (Ak nie, kto mi kvalifikovane poradí?)
Ak si seriózne odpovieme na všetky tieto otázky, po vyhodnotení odpovedí by sme mali mať dostatok informácií, na základe ktorých bude možné uskutočniť zodpovedné finančné rozhodnutie. To bude mať, v konečnom dôsledku, za následok vyšší spotrebiteľský úžitok z daného produktu či služby.