Svet financií sa v roku 2015 niesol v duchu hospodárskych, menových a ekonomických opatrení. V nasledujúcom článku sa budem snažiť ich v krátkosti zhrnúť a prípadne poukázať na ich dopady. Tento článok by som chcel venovať bankám, stavebným sporiteľniam a postupne prejsť hlavné oblasti finančného trhu. Hlavným opatrením, o ktorom by sa dalo písať siahodlho je opatrenie ECB o základnej úrokovej sadzbe 0,05 %. Od tohto opatrenia očakáva ECB nárast spotreby a teda rast ekonomiky.
Eurozóne hrozí deflácia, rast spotreby by mal naštartovať infláciu. Táto sadzba ovplyvňuje hlavne banky a ich spôsoby požičiavania finančných zdrojov svojim klientom. Práve v tomto období sa stali veľkým hitom refinančné úvery. Banky sa bijú o klienta a ponúkajú nízke úrokové sadzby. Nie vždy si však klienti pozrú a preštudujú aj RPMN, pretože banky často nabaľujú k úverom aj rôzne iné produkty, ktoré predražujú úver.
Ďalším opatrením vo vzťahu k úverom, ktoré sa začalo uplatňovať, je zníženie podielu financovania bývania. NBS sa snaží odbúrať 100 % financovanie hypotékou. To znamená pre klientov len toľko, že by sa mali podieľať na financovaní svojho bývania, určitou častou. No banky sa snažia toto opatrenie často obísť a ponúkajú klientom dofinancovanie spotrebným úverov so zvýhodnenou sadzbou. Veľkým rizikom pre banky do budúcna môže byť nelikvidnosť hypotekárnych úverov. Klienti v tomto období lacných peňazí zoberú úver. Reálne je riziko ich nesplácania pri stúpaní úrokových sadzieb z dôvodu nízkej finančnej rezervy domácnosti. Preto v tomto období je možné badať dlhšie fixácie, kde je síce úroková sadzba vyššia, ale je aj po dlhšiu dobu stabilná.
Vďaka tomu, že je nízka základná úroková sadzba, išli dolu aj výnosy z dlhopisov. Tomuto fenoménu sa budem venovať viac, lebo bude ovplyvňovať veľa vecí na finančnom trhu. Nízke alebo žiadne výnosy by mohli nahradiť na dlhopisoch z časti hypotekárne záložné listy.
Pri sporivých produktoch ako sú termínované vklady alebo vkladné knižky sú výnosy okolo 1 %. Dôvod je zase logický, dlhopisy majú nízke výnosy a stavebné sporiteľne nemajú možnosť investovať do akcií. Adekvátnym riešení môže byť stavebné sporenie, kde ľudia využívajú k úrokom aj štátnu prémiu. Žiaľ ani stavebné sporenie sa už neteší takej popularite ako v minulosti. Práve vďaka nízkym výnosom dlhopisov, znížili stavebné sporiteľne výnosy z 2 % na 1,5 – 1 %. Aj štátna prémia sa prepadla na 5,5 %, preto bolo treba urobiť vklad 1 208 € na plnú štátnu prémiu.
Hlavná časť biznisu stavebných sporiteľní sa presunula do úverových produktov. V ponuke sú „hypotéky“, ktoré financujú bývanie do 90 % znaleckého posudku s nízkou úrokovou sadzbou už od 1,99% na prvých päť rokov, dokonca bez nutnosti úvodného vkladu. S nadhľadom môžeme povedať, že ponúkajú hypotéku pre mladých a dokonca s možnosťou získania dvoch štátnych prémií (toto ponúka žiaľ iba jedna stavebná sporiteľňa).
Stavebné sporiteľne ponúkajú možnosť refinancovania spotrebných úverov, pri ktorých tiež nepotrebujete úvodný vklad a tiež môžete získať štátnu prémiu. Nevýhodou je potreba vydokladovania účelovosti použitia finančných prostriedkov blokmi a faktúrami, kvôli štátnej prémii.
Toto by bol v skratke pohľad na rok 2015 v sektore bánk a stavebných sporiteľní. Určite sa toho udialo viac, no toto som považoval za dôležité spomenúť.