Pokiaľ sa zamyslíme nad kolobehom života, zistíme, že všetko okolo nás sa opakuje v pravidelných cykloch … narodenie, smrť … príliv, odliv atď.
To isté sa deje aj v ekonomike. Jedným z ekonómov, ktorý v dejinách skúmal ekonomické cykly západných ekonomík bol Nikolaj Dmitrijevič Kondratiev.
Pre investorov z týchto cyklov plynie možnosť poznania, kam investovať z dlhodobého časového horizontu a získať na svojej investícii profit. Žiadny trh nemôže rásť „do nebies“. Z pohľadu matematiky a logiky by sme mali nakupovať trhy v podhodnotení a predávať v bubline. Žiaľ väčšina investorov nakupuje s davom až v bubline a za každou bublinou nasleduje zákonite prepad, t.j. prerobia. Umenie je predať svoju investíciu v bubline a prejsť s ňou do podhodnoteného trhu.
Kondratiev prirovnáva vo svojich prácach ekonomiku k prírode. Každý ekonomický cyklus trvá 50 – 60 rokov a má 4 ročné obdobia, ktoré každé trvá cca 12 – 15 rokov.
- Kondratievova JAR (prebúdza sa príroda) – prebúdza sa ekonomika po období krízy. Postupný nárast obchodných aktivít a zamestnanosti. Celková dôvera spotrebiteľov sa pomaly s rastúcou ekonomikou zvyšuje. Spotrebiteľské ceny postupne rastú. Ceny akcií začínajú stály rast, vrchol na konci jari. Úrokové sadzby rastú z historicky nízkych úrovní v súlade s postupnou úverovou expanziou. Na začiatku tohto obdobia sú podhodnotené akcie a nehnuteľnosti.
Posledná jar: 1949-1966. Predchádzajúce Kondratievove jari: 1794-1800, 1844-1858, 1896-1907.
- Kondratievove LETO (v prírode zbierame viac úrody) – obdobie poznačené vysokou infláciou najmä na konci obdobia (vojny financované expanzívnou monetárnou politikou), vysoké úrokové sadzby a volatilita. Investori profitujú z nárastu nehnuteľností a komodít – zlato a striebro, koniec medvedieho akciového trhu.
Posledné leto: 1966-1982. Predchádzajúce Kondratievove letá: 1800-1816, 1858-1864, 1907-1920.
- Kondratievova JESEŇ (zbierame úrodu, všetkého je nadbytok) – vládne eufória, pokles v úsporách. Ceny nehnuteľností sa dostávajú na enormné úrovne, najvyššie sú na konci jesene. Objavujú sa špekulácie v býčom trhu akcií a dlhopisov. Spotrebiteľská dôvera je najvyššia v cykle. Na konci jesene dlh dosahuje astronomické hodnoty. Rastúce ceny priťahujú viac a viac investorov, úvery spotrebiteľov rastú veľmi rýchlo, je vidieť množstvo špekulatívnych investícií.
Posledná jeseň: 1982-2000. Predchádzajúce Kondratievove jesene: 1816-1835, 1864-1874, 1920-1929.
- Kondratievova ZIMA (prebytky z jesene sa míňajú) – prichádza po eufórii a boome na akciovom trhu a trhu s nehnuteľnosťami. Úverová kríza narastá. Dôsledkom je deflačná recesia alebo depresia. Dlh z predchádzajúceho obdobia je defaultovaný. Nastáva obdobie obáv, paniky, sociálnych nepokojov, krízy v bankovom sektore. Inflácia klesá, prechádza do deflácie, nasleduje úverový krach. Darí sa zlatu a striebru.
Posledná zima: 2000-20??. Predchádzajúce Kondratievove zimy: 1835-1844, 1875-1896, 1929-1949.
Otázka, kde sa nachádzame dnes? Práve sme v Kondratievovej Zime. Mnohí z Vás si možno položia otázku, ako je možné, že podľa Kondratievových cyklov by dnes nemali rásť akcie a napriek tomu rastú a komodity klesajú? Dnešná ekonomika sa dá prirovnať k chorému pacientovi. Aby nemal bolesti, podávate mu Morfium (ekonomika = monetárne stimuly), no ďalšiu dávku potrebuje vyššiu a vyššiu. Ako to skončí? Exitus = smrť. Terajšia Kondratievova ZIMA je zdeformovaná masívnymi zásahmi centrálnych bánk, z toho dôvodu bude jej „umieranie“ trvať dlhšie. A čo korekcia na trhu drahých kovov? Jedna vec je manipulácia trhov s drahými kovmi (do nekonečna sa však manipulovať nedá) a druhou je „beh“. Ani Vy nedokážete bežať jeden maratón za druhým bez výdychu. Každý jeden trh pri raste smerom nahor potrebuje „nádych“, aby nabral silu.
Je len na nás, či dokážeme minulosť využiť vo svoj prospech.
„Čím ďalej sa pozeráte do minulosti, tým ďalej pravdepodobne uvidíte do budúcnosti.“
Winston Churchill