Prečo sú finanční agenti ľuďom často nesympatickí?

Pri slovnom spojení finančný agent ešte stále niektorí ľudia dvíhajú obočie alebo sa správajú vyslovene nedôverčivo. Dôvodov môže byť viacero, no v tomto blogu by som na túto tému rada nazrela z pohľadu človeka, ktorý sa v brandži už istý čas pohybuje.

Problém je, že mnohí finanční agenti začínajú zväčša mladí a nadšení, na čom v podstate nie je nič zlé, no robia jednu zásadnú chybu. Motivovaní víziou rýchleho úspechu síce pracujú veľmi usilovne na seba, no zároveň zabúdajú, že sú tu pre klienta. Často potom pôsobia premotivovane, ba priam až arogantne. A základné pravidlo predaja je, že ak klient nevidí v predávanej veci reálny prínos, ale len obyčajnú snahu predať, má prirodzenú averziu za niečo také platiť.

Áno, chyba môže byť aj vo firmách, ktoré sa takto snažia ľudí až príliš motivovať k dosahovaniu výsledkov. Výsledný efekt však môže byť aj opačný.

Príčinu toho, že verejnosť ešte stále nahliada na finančných agentov podozrievavo, vidím aj v tom, že agenti doteraz nemali vzor triezveho úspechu. Namiesto snívania o drahých autách, hodinkách a oblekoch, si málo z nich uvedomuje, že tieto veci sa dajú dosiahnuť skôr systematickou a vytrvalou prácou než dravosťou samotnou.

Naopak, v drahých oblekoch a autách chodia tí, ktorí si budujú svoje portfólio klientov s dlhodobou víziou a fungujú s realistickými obchodnými cieľmi. Ak ich klienti vidia, že poskytujú skutočnú hodnotu a vďaka nim ušetria, prípadne zhodnotia svoje peniaze, budú ich služby využívať celé roky. Okrem toho budú ďalej šíriť pozitívne referencie, čo agentovi ešte výraznejšie uľahčí hľadanie budovanie klientely.

Niekoľko takýchto šikovných ľudí poznám osobne a sú živým príkladom toho, že finančné sprostredkovanie nie je synonymom instantného úspechu, ale je to povolanie ako každé iné. Človek pracuje od 9 do 5, plní si svoje každodenné povinnosti, a keď má dobré výsledky, stúpa v kariérnom rebríčku vyššie. Stabilne a premyslene, s dôrazom na kvalitu pred kvantitou.

Aj z pohľadu zamestnávateľa sa mi vidí ako lepšia voľba prijatie síce ctižiadostivého, no menej emočného a systematickejšieho človeka, než takého, ktorý pracuje spôsobom všetko alebo nič. Tí, ktorí patria do druhej menovanej skupiny, majú často raketový štart, no konfrontácia s realitou býva potom o to tvrdšia. Nadšenie opadne a prichádza sklamanie, frustrácia a odchod. Pre zamestnávateľa to znamená iba veľkú fluktuáciu a ďalšie náklady.

Na odhodlaní dosiahnuť úspech nie je nič zlé. Myslím si však, že úspech by mal v tejto brandži symbolizovať skôr dlhodobo udržateľný a vzájomne prospešný vzťah klienta a agenta, než schopnosť rýchleho kariérneho postupu a majetkového zabezpečenia. Pozitívne sa to odrazí aj na spokojnosti klientov a vnímaní verejnosti.