Daňové raje, vyhľadávané či nenávidené?

Daňové raje nie sú fenoménom našej doby. Zrod daňových rajov sa datuje spolu so vznikom povinnosti odvádzať daň. Už v starovekom Grécku sa stali malé ostrovy neďaleko Atén útočiskom obchodníkov, ktorí tu skladovali tovar, aby sa vyhli 2 % dani, ktorou bol zaťažený vývoz a dovoz tovarov.

V dnešných dňoch považujeme za daňové raje krajiny, ktoré nezdaňujú určité alebo všetky ekonomické aktivity, prípadne majetok. Za daňový raj môže byť považovaná aj krajina, ktorá má nižšiu úroveň daňového zaťaženia ako okolité krajiny.

Hlavnými znakmi daňových rajov sú žiadna, resp. nízka daň a anonymita skutočného majiteľa spoločnosti. V daňových rajoch sveta, ktorých je viac ako 200, je uložených viac ako dve tretiny privátneho likvidného kapitálu sveta. Podľa názoru popredného svetového finančníka Jamesa S. Henryho sa v daňových rajoch nachádza približne 32 biliónov dolárov. Záujmom ich majiteľov je tento kapitál zveľaďovať a nie ho zmenšovať, preto využívajú všetok svoj mocenský a politický vplyv na to, aby daňové raje prežili aj do budúcna.

Najväčšími bojovníkmi proti daňovým rajom sú v rámci EU Nemecko a Francúzsko. Asi viacerí by chceli vidieť výraz nemeckej kancelárky po prevalení škandálu jednej z najväčších svetových bánk Deutsche Bank. Zistili, že si otvorila offshore firmy v Singapure, aby skryla peniaze pred nemeckými daňovými úradmi. Európa ide v rámci boja proti podozrivým finančným a obchodným operáciám podľa vzoru USA. Tí ešte v roku 2010 schválili protioffshorový zákon FATCA /Foreign Account Tax Compliance Act/. Zákon nielenže požaduje od vkladateľov uvádzať svoje údaje o zahraničných kontách, ale aj od zahraničných finančných inštitúcií žiada informovať americkú stranu o zmenách na týchto účtoch. Systém automatickej výmeny dát o bankových účtoch na úrovni EU obchádzajú Rakúsko a Luxembursko. Obe krajiny prisľúbili zrušenie bankového tajomstva k 1. januáru 2015. K systému výmeny bankových údajov sa má pripojiť aj Lichtenštajnsko, Andorra, San Marino, Monako a Švajčiarsko. Švajčiarsko je pritom najväčším offshorovým finančným centrom, ktoré spravuje aktíva v hodnote 2 biliónov amerických dolárov.

Aktivita politikov v oblasti boja proti daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a zničenia daňových rajov je veľká, ale niekto predsa financuje ich predvolebné kampane! Aké opatrenia sa im podarí presadiť, bude závisieť predovšetkým od svetových spoločností, ktoré tieto raje využívajú.

Záverom už len v krátkosti. Daňové raje využívajú firmy nielen preto, aby sa legálne vyhli obrovskému daňovému zaťaženiu, ale daňové raje ponúkajú aj ochranu súkromia a majetku podnikateľov. Kde domovským krajinám je stále málo, tam iné krajiny vítajú prílev kapitálu s otvorenou náručou. Mnohé ostrovné krajiny sa vďaka offshore peniazom dostali do medzinárodného povedomia. Každá minca má ale dve strany.

V ďalšom článku sa pozrieme na druhy daňových rajov, prečo a aké firmy využívajú ich služby, koľko slovenských firiem podniká v zahraničí, aké im z toho plynú výhody a podobne.